jdi na vlastní test/obsah stránky
stabilizácia reaktora na kritickom stave, zdvíhanie HRK, nasycovanie filtrov očistky ŠOV-1, veľká bórová regulácia, malá bórová regulácianasycovanie filtrov očistky ŠOV-1, veľká bórová regulácia, malá bórová regulácia, stabilizácia reaktora na kritickom stave, zdvíhanie HRKzdvíhanie HRK, stabilizácia reaktora na kritickom stave, nasycovanie filtrov očistky ŠOV-1, veľká bórová regulácia, malá bórová reguláciazdvíhanie HRK, nasycovanie filtrov očistky ŠOV-1, veľká bórová regulácia, malá bórová regulácia, stabilizácia reaktora na kritickom stave
stabilizácia reaktora na kritickom stave, zdvíhanie HRK, nasycovanie filtrov očistky ŠOV-1, veľká bórová regulácia, malá bórová regulácia
nasycovanie filtrov očistky ŠOV-1, veľká bórová regulácia, malá bórová regulácia, stabilizácia reaktora na kritickom stave, zdvíhanie HRK
zdvíhanie HRK, stabilizácia reaktora na kritickom stave, nasycovanie filtrov očistky ŠOV-1, veľká bórová regulácia, malá bórová regulácia
zdvíhanie HRK, nasycovanie filtrov očistky ŠOV-1, veľká bórová regulácia, malá bórová regulácia, stabilizácia reaktora na kritickom stave
samoregulačné vlastnosti reaktora sa významnejšie prejavujú pri výkonoch pod 0,1% Nnom, teda na výkonovej prevádzke sa neprejavujú.celkový teplotný koeficient reaktivity je daný súčtom koeficientov reaktivity od teploty moderátora (chladiva) a teploty palivabórový koeficient reaktivity je vždy zápornývýkonný koeficient reaktivity je vždy záporný
samoregulačné vlastnosti reaktora sa významnejšie prejavujú pri výkonoch pod 0,1% Nnom, teda na výkonovej prevádzke sa neprejavujú.
celkový teplotný koeficient reaktivity je daný súčtom koeficientov reaktivity od teploty moderátora (chladiva) a teploty paliva
bórový koeficient reaktivity je vždy záporný
výkonný koeficient reaktivity je vždy záporný
efekt reaktivitykoeficient reaktivitymultiplikačný koeficientperióda reaktora
efekt reaktivity
koeficient reaktivity
multiplikačný koeficient
perióda reaktora
1/12 hmotnosti atómu 12C1/12 hmotnosti atómu 12N1/14 hmotnosti atómu 14C1/16 hmotnosti atómu 16O
1/12 hmotnosti atómu 12C
1/12 hmotnosti atómu 12N
1/14 hmotnosti atómu 14C
1/16 hmotnosti atómu 16O
moderátorradiátorreflektorpalivo
moderátor
radiátor
reflektor
palivo
"Ps" - pravdepodobnosť, že neutrón neunikne v procese spomaľovania"k∞" - multiplikačný koeficient pre nekonečne malý reaktor"Pt" - pravdepodobnosť, že neutrón neunikne v procese difúzie"kef" - multiplikačný koeficient pre reaktor konečných rozmerov
"Ps" - pravdepodobnosť, že neutrón neunikne v procese spomaľovania
"k∞" - multiplikačný koeficient pre nekonečne malý reaktor
"Pt" - pravdepodobnosť, že neutrón neunikne v procese difúzie
"kef" - multiplikačný koeficient pre reaktor konečných rozmerov
149Sm, následne beta mínus rozpadmi 239Np a 239Pu239U, následne beta mínus rozpadmi 239Np a 239Pu239Pu, následne beta mínus rozpadmi 240Pu a 241Pu135Xe, následne beta mínus rozpadmi 135Cs a 135Ba
149Sm, následne beta mínus rozpadmi 239Np a 239Pu
239U, následne beta mínus rozpadmi 239Np a 239Pu
239Pu, následne beta mínus rozpadmi 240Pu a 241Pu
135Xe, následne beta mínus rozpadmi 135Cs a 135Ba
pružný rozptyl a reakcia n-alfaštiepenie, radiačný záchyt a reakcia n-alfapružný rozptyl a štiepeniepružný rozptyl, štiepenie a radiačný záchyt
pružný rozptyl a reakcia n-alfa
štiepenie, radiačný záchyt a reakcia n-alfa
pružný rozptyl a štiepenie
pružný rozptyl, štiepenie a radiačný záchyt
oneskorené neutróny vznikajú desatiny až desatiny sekúnd po štiepení (úmerne polčasu rozpadu materského jadraoneskorené neutróny vznikajú viac ako zo 40 produktov štiepenia a rozdeľujú sa do šiestich skupín.stredná doba oneskorenia všetkých skupín oneskorených neutrónov pre 235U je 0,0943 s (0,1s)oneskorené neutróny vznikajú po alfa premene niektorých produktov štiepenia
oneskorené neutróny vznikajú desatiny až desatiny sekúnd po štiepení (úmerne polčasu rozpadu materského jadra
oneskorené neutróny vznikajú viac ako zo 40 produktov štiepenia a rozdeľujú sa do šiestich skupín.
stredná doba oneskorenia všetkých skupín oneskorených neutrónov pre 235U je 0,0943 s (0,1s)
oneskorené neutróny vznikajú po alfa premene niektorých produktov štiepenia
"ε" - koeficient rozmnoženia rýchlymi neutrónmi"η" - koeficient regenerácie"p" - pravdepodobnosť úniku rezonančnému záchytu (absorpcii)"f" - koeficient využitia tepelných neutrónov
"ε" - koeficient rozmnoženia rýchlymi neutrónmi
"η" - koeficient regenerácie
"p" - pravdepodobnosť úniku rezonančnému záchytu (absorpcii)
"f" - koeficient využitia tepelných neutrónov
241Pu rastie238U klesá235U klesá239Pu klesá
241Pu rastie
238U klesá
235U klesá
239Pu klesá
pomalérýchlerezonančnéepitermálne
pomalé
rýchle
rezonančné
epitermálne
prvokzákladná súčasť jadra atómuchemická zlúčeninazáporná častica
prvok
základná súčasť jadra atómu
chemická zlúčenina
záporná častica
rádioaktívny rozpad nie je štatistický jav. Nemožno povedať, kedy sa presne rozpadne dané jadro, ale iba ukázať, s akou pravdepodobnosťou sa jadro rozpadne za daný časový úsekrádioaktívny rozpad nie je štatistický jav. Možno povedať, kedy sa presne rozpadne dané jadro.rádioaktívny rozpad je štatistický jav. Nemožno povedať, kedy sa presne rozpadne dané jadro, ale iba ukázať, s akou pravdepodobnosťou sa jadro rozpadne za daný časový úsekrádioaktívny rozpad je štatistický jav. Možno povedať, kedy sa presne rozpadne dané jadro.
rádioaktívny rozpad nie je štatistický jav. Nemožno povedať, kedy sa presne rozpadne dané jadro, ale iba ukázať, s akou pravdepodobnosťou sa jadro rozpadne za daný časový úsek
rádioaktívny rozpad nie je štatistický jav. Možno povedať, kedy sa presne rozpadne dané jadro.
rádioaktívny rozpad je štatistický jav. Nemožno povedať, kedy sa presne rozpadne dané jadro, ale iba ukázať, s akou pravdepodobnosťou sa jadro rozpadne za daný časový úsek
rádioaktívny rozpad je štatistický jav. Možno povedať, kedy sa presne rozpadne dané jadro.
spontánne štiepenie 235U a 238Ureakcia n-alfa na jadrách 10Balfa premena 235U a 238Uspontánne štiepenie 239Pu a 240Pu
spontánne štiepenie 235U a 238U
reakcia n-alfa na jadrách 10B
alfa premena 235U a 238U
spontánne štiepenie 239Pu a 240Pu
rovnica prevrátených hodínrovnica kinetiky reaktorarovnica okamžitých hodínzákon rádioaktívnej premeny
rovnica prevrátených hodín
rovnica kinetiky reaktora
rovnica okamžitých hodín
zákon rádioaktívnej premeny
fluidným spaľovaním uránovej rudyštiepením jadier najmä 235Uchemickými procesmištiepením prírodného uránu
fluidným spaľovaním uránovej rudy
štiepením jadier najmä 235U
chemickými procesmi
štiepením prírodného uránu
migračná dĺžka Mstredná voľná dráha λdifúzna dĺžka LFermiho vek neutrónov τ
migračná dĺžka M
stredná voľná dráha λ
difúzna dĺžka L
Fermiho vek neutrónov τ
p=0, kef=1, perióda reaktora T = ∞ a v AZ prebieha riadená štiepna reakciap=1, kef= ∞, perióda reaktora T = 0 a v AZ prebieha riadená štiepna reakciap= ∞, kef=1, perióda reaktora T = 0 a v AZ prebieha riadená štiepna reakciap=1, kef=0, perióda reaktora T = ∞ a v AZ prebieha riadená štiepna reakcia
p=0, kef=1, perióda reaktora T = ∞ a v AZ prebieha riadená štiepna reakcia
p=1, kef= ∞, perióda reaktora T = 0 a v AZ prebieha riadená štiepna reakcia
p= ∞, kef=1, perióda reaktora T = 0 a v AZ prebieha riadená štiepna reakcia
p=1, kef=0, perióda reaktora T = ∞ a v AZ prebieha riadená štiepna reakcia
maximálna nestacionárna otrava 149Sm sa dosahuje po 15 dňoch po výpadku reaktora to 100% výkonustacionárna otrava 149Sm sa dosiahne asi 50 dní po nábehu reaktora na 100% výkonkoncentráciu jadier 149Sm v reaktore nemožno znížiť vyvezením časti vyhoretých palivových kazietstacionárna otrava 149Sm dosahuje hodnotu asi 0,6% reaktivity a nezávisí na výkone reaktora
maximálna nestacionárna otrava 149Sm sa dosahuje po 15 dňoch po výpadku reaktora to 100% výkonu
stacionárna otrava 149Sm sa dosiahne asi 50 dní po nábehu reaktora na 100% výkon
koncentráciu jadier 149Sm v reaktore nemožno znížiť vyvezením časti vyhoretých palivových kaziet
stacionárna otrava 149Sm dosahuje hodnotu asi 0,6% reaktivity a nezávisí na výkone reaktora
všeobecné pomenovanie pre všetky jadrájadrá s rovnakým počtom protónov a rôznym počtom neutrónovjadrá s rovnakým počtom nekleónovjadrá s rovnakým počtom neutrónov a rôznym počtom protónov
všeobecné pomenovanie pre všetky jadrá
jadrá s rovnakým počtom protónov a rôznym počtom neutrónov
jadrá s rovnakým počtom nekleónov
jadrá s rovnakým počtom neutrónov a rôznym počtom protónov
rozptyl a štiepenieštiepenie a reakcia n-alfarozptyl a absorpciaštiepenie a radiačný záchyt
rozptyl a štiepenie
štiepenie a reakcia n-alfa
rozptyl a absorpcia
štiepenie a radiačný záchyt
"ε" - koeficient rozmnoženia rýchlymi neutrónmi"f" - koeficient využitia tepelných neutrónov"p" - pravdepodobnosť úniku rezonančnému záchytu (absorpcii)"η" - koeficient regenerácie
stredná energia okamžitých neutrónov je 2MeV a oneskorených neutrónov 0,5MeVokamžitých neutrónov je viac ako99,3% z celkového počtu neutrónovokamžitých neutrónov je menej ako 0,7% z celkového počtu neutrónovoneskorených neutrónov je menej ako 0,7% z celkového počtu neutrónov
stredná energia okamžitých neutrónov je 2MeV a oneskorených neutrónov 0,5MeV
okamžitých neutrónov je viac ako99,3% z celkového počtu neutrónov
okamžitých neutrónov je menej ako 0,7% z celkového počtu neutrónov
oneskorených neutrónov je menej ako 0,7% z celkového počtu neutrónov
obsahuje P protónov a N neutrónov, t.j. A=P+N nuklidovobsahuje N protónov a Z neutrónov, t.j. A=Z+N nuklidovobsahuje Z protónov a N neutrónov, t.j. A=Z+N nukleónovobsahuje N protónov a Z neutrónov, t.j. A=Z+N nukleónov
obsahuje P protónov a N neutrónov, t.j. A=P+N nuklidov
obsahuje N protónov a Z neutrónov, t.j. A=Z+N nuklidov
obsahuje Z protónov a N neutrónov, t.j. A=Z+N nukleónov
obsahuje N protónov a Z neutrónov, t.j. A=Z+N nukleónov
hodnotu reaktivity možno vyjadriť v eurách p=(kef-1)*βef/kefhodnotu reaktivity možno vyjadriť v absolútnych jednotkách p=(kef-1)/kefhodnotu reaktivity možno vyjadriť v percentách p=(kef-1)*100/kefreaktivita vyjadruje mieru odklonu reaktora od kritického stavu p=(kef-1)/kef
hodnotu reaktivity možno vyjadriť v eurách p=(kef-1)*βef/kef
hodnotu reaktivity možno vyjadriť v absolútnych jednotkách p=(kef-1)/kef
hodnotu reaktivity možno vyjadriť v percentách p=(kef-1)*100/kef
reaktivita vyjadruje mieru odklonu reaktora od kritického stavu p=(kef-1)/kef
ľahká voda H2Ografit Chélium Heťažká voda D2O
ľahká voda H2O
grafit C
hélium He
ťažká voda D2O
berýliumvodagrafitťažká voda
berýlium
voda
grafit
ťažká voda
koncentráciu jadier 135Xe v reaktore možno znížiť len vyvezením časti vyhoretých palivových kazietmaximálna nestacionárna otrava 135Xe sa dosahuje asi po 8-9 hodinách po výpadku reaktora zo 100% výkonustacionárna otrava 135Xe dosahuje hodnotu asi 2,6% reaktivity (pre 100% výkon reaktora)stacionárna otrava 135Xe sa dosiahne asi 2 dni po nábehu reaktora
koncentráciu jadier 135Xe v reaktore možno znížiť len vyvezením časti vyhoretých palivových kaziet
maximálna nestacionárna otrava 135Xe sa dosahuje asi po 8-9 hodinách po výpadku reaktora zo 100% výkonu
stacionárna otrava 135Xe dosahuje hodnotu asi 2,6% reaktivity (pre 100% výkon reaktora)
stacionárna otrava 135Xe sa dosiahne asi 2 dni po nábehu reaktora
anonymný dobrodinec, ktorému nikdy nie je zimaindiánsky náčelník oblak parystrašiak do makuprudko inteligentá víla
anonymný dobrodinec, ktorému nikdy nie je zima
indiánsky náčelník oblak pary
strašiak do maku
prudko inteligentá víla
reaktivitastredná doba životaperióda reaktoradoba polpremeny
reaktivita
stredná doba života
doba polpremeny
"f" - koeficient využitia tepelných neutrónov"p" - pravdepodobnosť úniku rezonančnému záchytu (absorpcii)"ε" - koeficient rozmnoženia rýchlymi neutrónmi"η" - koeficient regenerácie
súčet prinesenej kinetickej a väzbovej energie neutrónu je väčší ako aktivačná energia (energia potrebná na rozštiepenie jadra)aktivačná energia (energia potrebná na rozštiepenie jadra) je väčšia ako súčet prinesenej kinetickej a väzbovej energie neutrónuje kinetická energia neutrónu väčšia ako jeho väzbová energiasúčet prinesenej aktivačnej a väzbovej energie neutrónu je väčší ako kinetická energia neutrónu
súčet prinesenej kinetickej a väzbovej energie neutrónu je väčší ako aktivačná energia (energia potrebná na rozštiepenie jadra)
aktivačná energia (energia potrebná na rozštiepenie jadra) je väčšia ako súčet prinesenej kinetickej a väzbovej energie neutrónu
je kinetická energia neutrónu väčšia ako jeho väzbová energia
súčet prinesenej aktivačnej a väzbovej energie neutrónu je väčší ako kinetická energia neutrónu
135Xe vzniká priamo zo štiepenia a z rádioaktívnej premeny 135I135Xe je izotop s veľkým účinným prierezom pre absorpciu tepelných neutrónov135Xe nezaniká záchytom neutrónov135Xe zaniká rádioaktívnou premenou na 135Cs
135Xe vzniká priamo zo štiepenia a z rádioaktívnej premeny 135I
135Xe je izotop s veľkým účinným prierezom pre absorpciu tepelných neutrónov
135Xe nezaniká záchytom neutrónov
135Xe zaniká rádioaktívnou premenou na 135Cs
štiepením prírodného uránufluidným spaľovaním uránovej rudyštiepením jadier najmä 235Uchemickými procesmi
do 4 skupín s A=(20-80) a A=(80-130) a A=(130-180) a A=(180-230)do 2 skupín s A=(80-110) a A=(125-160) pričom maximálny výťažok je cca 6,4%do 2 skupín s A=(40-120) a A=(120-220), pričom maximálny výtažok je cca 1,1%do 3 skupín s A=(40-100), A=(100-160) a A=(160-220)
do 4 skupín s A=(20-80) a A=(80-130) a A=(130-180) a A=(180-230)
do 2 skupín s A=(80-110) a A=(125-160) pričom maximálny výťažok je cca 6,4%
do 2 skupín s A=(40-120) a A=(120-220), pričom maximálny výtažok je cca 1,1%
do 3 skupín s A=(40-100), A=(100-160) a A=(160-220)
"s" - malé, " ξΣs" - malé, "ξΣs/Σa" - veľké"s" - malé, " ξΣs" - malé, "ξΣs/Σa" - malé"s" - malé, " ξΣs" - veľké, "ξΣs/Σa" - veľké"s" - veľké, " ξΣs" - veľké, "ξΣs/Σa" - veľké
"s" - malé, " ξΣs" - malé, "ξΣs/Σa" - veľké
"s" - malé, " ξΣs" - malé, "ξΣs/Σa" - malé
"s" - malé, " ξΣs" - veľké, "ξΣs/Σa" - veľké
"s" - veľké, " ξΣs" - veľké, "ξΣs/Σa" - veľké
"p" - pravdepodobnosť úniku rezonančnému záchytu (absorpcii)"f" - koeficient využitia tepelných neutrónov"ε" - koeficient rozmnoženia rýchlymi neutrónmi"η" - koeficient regenerácie
149Sm zaniká rádioaktívnou premenou na 149Pb149Sm je izotop s veľkým účinným prierezom pre absorpciu tepelných neutrónov149Sm vzniká len z rádioaktívnej premeny 149Pm149Sm zaniká záchytom neutrónov, t.j. vzniká 150Sm
149Sm zaniká rádioaktívnou premenou na 149Pb
149Sm je izotop s veľkým účinným prierezom pre absorpciu tepelných neutrónov
149Sm vzniká len z rádioaktívnej premeny 149Pm
149Sm zaniká záchytom neutrónov, t.j. vzniká 150Sm
149Sm236U239Pu135Xe
149Sm
236U
239Pu
135Xe
difúzna dĺžka Lstredná voľná dráha λmigračná dĺžka MFermiho vek neutrónov τ
priemerná väzbová energia všetkých nuklidovväzbová energia pripadajúca na jeden nukleón a je najväčšia pre skupinu izotopov v okolí železaväzbová energia pripadajúca na jeden nukleón a je najväčšia pre skupinu izotopov v okolí uránuväzbová energia pripadajúca na jeden protón a je najväčšia pre skupinu izotopov v okolí vodíka
priemerná väzbová energia všetkých nuklidov
väzbová energia pripadajúca na jeden nukleón a je najväčšia pre skupinu izotopov v okolí železa
väzbová energia pripadajúca na jeden nukleón a je najväčšia pre skupinu izotopov v okolí uránu
väzbová energia pripadajúca na jeden protón a je najväčšia pre skupinu izotopov v okolí vodíka
241Pu238U239Pu235U
241Pu
238U
235U
pokles hustoty moderátorapokles mikroskopických účinných prierezov pre štiepenie, absorpciu a rozptylpokles hustoty palivapokles priemernej energie tepelných neutrónov
pokles hustoty moderátora
pokles mikroskopických účinných prierezov pre štiepenie, absorpciu a rozptyl
pokles hustoty paliva
pokles priemernej energie tepelných neutrónov
149Sm zaniká záchytom neutrónov, t.j. vzniká 150Sm149Sm vzniká len z rádioaktívnej premeny 149Pm149Sm zaniká rádioaktívnou premenou na 149Pb149Sm je izotop s veľkým účinným prierezom pre absorpciu tepelných neutrónov
pomer počtu neutrónov k počtu protónov pre ťažké jadrá je cca 1,5:1pomer počtu neutrónov k počtu protónov je v oblasti "krivky stability"pomer počtu neutrónov k počtu protónov pre ľahké jadrá je cca 1,5:1pomer pomer počtu neutrónov k počtu protónov pre niektoré ľahké jadrá môže byť 1:1
pomer počtu neutrónov k počtu protónov pre ťažké jadrá je cca 1,5:1
pomer počtu neutrónov k počtu protónov je v oblasti "krivky stability"
pomer počtu neutrónov k počtu protónov pre ľahké jadrá je cca 1,5:1
pomer pomer počtu neutrónov k počtu protónov pre niektoré ľahké jadrá môže byť 1:1
jdi nahoru, na obsah
Sex a vztahy (17)Ano/Ne (22)Zdraví (19)Ostatní (152)Vaše testy (183)Nezařazené (53)
Uživatelské jméno
Heslo